DoSlov na besede v rámci BRatislavského knižného trhu 18. júla 2020

Organizátori BRatislavského knižného trhu, ktorý sa konal 18. júla v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, pozval naše občianske združenie na debatu o neviditeľnej práci prekladateliek a prekladateľov. Pozvanie prijali predsedníčka DoSlovu Barbara Sigmundová, podpredsedníčka DoSlovu Gabriela Magová a za autorskú spoločnosť LITA jej riaditeľka Jana Vozárová. Debatu moderoval František Malík z vydavateľstva BRaK.

Na pretras prišli rôzne témy. Pri otázke na profesijné združenia prekladateľov na Slovensku sa ukázalo, že napriek ich existencii nevieme, koľko je na Slovensku literárnych prekladateľov a donedávna žiadne zo združení systematicky nezbieralo údaje o tom, za akých podmienok títo prekladatelia fungujú: či sa venujú literárnemu prekladu naplno alebo popri inej práci, či sú zamestnaní alebo pracujú ako SZČO a pod. Zakladajúce členky DoSlovu preto ešte minulý rok pred vznikom združenia zrealizovali dotazník, ktorým sa pokúsili nájsť odpovede na tieto i ďalšie otázky. Konečne tak máme k dispozícií „tvrdé dáta“, vieme presne pomenovať, s akými problémami sa prekladatelia literatúry najčastejšie stretávajú a postupne podnikať konkrétne kroky ku zlepšeniu ich pracovných podmienok.

Jana Vozárová hovorila o tom, ako funguje LITA, ako pomáha autorom, medzi ktorých patria aj literárni a audiovizuálni prekladatelia, so zostavovaním zmlúv, s vyjednávaním lepších podmienok a ako im v rámci kolektívnej správy práv vypláca odmeny za ďalšie použitie ich diel. Veľmi trefne poznamenala, že zastupovanie autorov pri dohadovaní podmienok nie je boj proti vydavateľom, ale snaha o obojstranne výhodné nastavenie pracovného procesu a odmeňovania. Kľúčom je spolupráca a otvorenosť. Jedným z krokov k lepšej a transparentnejšej spolupráci by mohlo byť zostavenie vzorovej zmluvy prekladateľa s vydavateľom, na ktorej by sa zhodli zástupcovia autorov i zástupcovia vydavateľov.

Barbara Sigmundová pri otázke na najväčšie nezmysly uvádzané v slovenských zmluvách upozornila na rozšírenú prax vyplácania celého honoráru za preklad až po vydaní knihy. Pre prekladateľa je to mimoriadne nevýhodné, pretože v takom prípade sa môže termín vyplatenia honoráru za odovzdanú prácu kedykoľvek predĺžiť o niekoľko mesiacov či na neurčito, ako sa to ukázalo aj počas koronakrízy. Z výskumov medzinárodného združenia CEATL¹ pritom vyplýva, že vo väčšine krajín Európskej únie je bežnou praxou vyplatenie časti honoráru už pri podpise zmluvy a zvyšku pri odovzdaní rukopisu.

1) Posledné verejne dostupné výsledky z prieskumu CEATL sú z roku 2008. Vyhodnotenie najnovšieho prieskumu z roku 2020 by malo byť zverejnené v najbližších mesiacoch.

V súvislosti s témou honorárov sa hovorilo aj o rôznych formách grantovej podpory pre prekladateľov, významné miesto tu zohráva štipendium na preklad z Fondu na podporu umenia. František Malík z pohľadu vydavateľa poznamenal, že aj on aktívne vyzýva prekladateľov, aby o toto štipendium žiadali, keďže „tá trocha byrokracie“ za to stojí.

Gabriela Magová v otázke na aktivity DoSlovu predstavila pripravovaný časopis Verzia, ktorý sa bude venovať literárnemu prekladu a jeho reflexii. Prvé číslo venované téme izolácie sa už pripravuje, vyjsť má v septembri, časopis zatiaľ bude vychádzať v digitálnej online podobe. Debata sa stočila na kritiku prekladu s vysvetlením, že v tejto rubrike časopisu nepôjde o „kritizovanie“ niečej práce, ale o hĺbkovú analýzu prekladového diela a zvolenej prekladateľskej koncepcie s prihliadnutím na východiskový text, ale aj cieľovú kultúru a pod.

Na otázku moderátora, ako sa dá zlepšiť postavenie a viditeľnosť prekladateľov a redaktorov zástupkyne DoSlovu odpovedali, že to vyžaduje mnoho malých krokov v právnej i pracovnej oblasti, jedným z nich je napríklad uvádzanie mena prekladateľa v popise knihy v e-shope, v recenzii a pod. či uvádzanie jeho mena na obálke knihy, s čím už niektoré slovenské vydavateľstvá začínajú. Na otázku, či sa postavenie literárnych prekladateľov za posledné roky zlepšilo, odpovedala Jana Vozárová z pohľadu združenia zastupujúceho autorov, že nezlepšilo. Spomenula však aj novú európsku smernicu o autorskom práve, ktorá stanovuje právo autorov na primeranú a proporcionálnu odmenu a ktorá sa bude transponovať do slovenskej legislatívy v budúcom roku. Táto prináša nádej na zlepšenie zmluvného postavenia slovenských autorov vrátane literárnych prekladateľov.

Pri debate o kvalite slovenského prekladu literatúry odznela myšlienka, že mnohým knihám dnes chýba poriadna redakcia. Preložené dielo rediguje zväčša externý redaktor a spolupráca medzi ním a prekladateľom býva nedostatočná až žiadna. Často ani nie je jasné, čo presne je náplňou redaktorovej práce: niekedy sa zameria iba na opravu gramatických chýb či preklepov, inokedy zasahuje do textu až neprimerane. Pritom ako poznamenala Barbara Sigmundová, o redaktora by sa mal prekladateľ vedieť oprieť, redaktor by mal byť rozhľadený v danej literatúre, poznať východiskový jazyk a vedieť poradiť aj začínajúcim prekladateľom. Chýba nadväznosť medzi staršími skúsenými redaktormi a nováčikmi, ktorých nemá kto mentorovať. Gabriela Magová poznamenala, že predmet zameraný na redakciu literárneho prekladu by sa mal zaradiť aj do osnov vysokých škôl, na ktorých sa vyučuje prekladateľstvo, pretože dnes chýba v tejto oblasti systematická príprava. Aj toto viedlo DoSlov k myšlienke zorganizovať vzdelávacie praktické semináre redakcie literárneho prekladu, ktoré odštartujú na jeseň.

Beseda sa z plánovanej hodiny natiahla takmer na hodinu a pol a prilákala veľa divákov. Všetky pripravené miesta na sedenie boli obsadené a ďalší diváci postávali okolo.

Po besede sa konal „piknik“ DoSlovu v kaviarni v Medickej záhrade. Prišlo viacero prekladateliek, redaktoriek a študentiek prekladateľstva. Opäť sa okrem iného diskutovalo o tom, ako sprehľadniť proces práce s literárnym prekladom, kto má aké kompetencie, kto je a čo robí redaktor, jazykový redaktor / korektor, editor a ďalší.