Diskusia o redakcii literárneho prekladu

Akým procesom by mal v optimálnom prípade prejsť text prekladu, skôr než sa odošle do tlače? Koľko ľudí by sa malo podieľať na jeho príprave a aké by mali mať kompetencie? Sú súčasné podmienky redaktorskej práce udržateľné? Na tieto a ďalšie otázky sme hľadali odpovede v diskusii, ktorú zorganizovalo občianske združenie DoSlov počas literárneho festivalu BRaK 12.9. 2020 v Bratislave. S moderátorkou Barbarou Sigmundovou diskutovali prekladateľka a redaktorka Gabriela Magová, redaktorka Tatiana Búbelová, vydavateľka Eva Mládeková a prekladateľ, redaktor a vysokoškolský pedagóg Igor Hochel.

Na úvod každý z diskutujúcich zo svojho pohľadu okomentoval schému optimálneho redakčného procesu, v ktorom by mal prekladový text prejsť aspoň dvoma nezávislými redakčnými úpravami a tromi kontrolnými čítaniami prekladateľa. Všetci sa zhodli, že z hľadiska kvality knihy je takýto postup žiaduci, no v dnešnej praxi sa od neho mnoho vydavateľstiev odchyľuje z časových či finančných dôvodov. V rôznych vydavateľstvách sa tiež používa rozličná terminológia na pomenovanie jednotlivých aktérov v procese prípravy textu na vydanie a rozlične sa vníma, aké kompetencie by mal mať zodpovedný redaktor, vydavateľský redaktor či editor.

Tatiana Búbelová porovnala dnešnú redaktorskú prax s minulosťou, poukázala na to, že externí redaktori sú dnes často v praxi ponechaní sami na seba, nie vždy vedia, čo sa s ich pripomienkami vo vydavateľstve udeje, či ešte po nich bude niekto s textom pracovať a ako. Vytráca sa spätná väzba a dôležitá osobná komunikácia o texte medzi redaktorom a prekladateľom, o tom, aké riešenia sú v záujme textu a prečo. Zvyšuje sa aj tlak na rýchlu prácu redaktorov, čo sa, pochopiteľne, odráža na kvalite.

Gabriela Magová hovorila aj o tom, že vzhľadom na nejednoznačné štandardy v dnešnej redakčnej praxi začínajúcemu prekladateľovi chvíľu trvá, než zistí, aký redakčný proces a aké modely spolupráce s redaktormi sú pri rôznych textoch žiaduce. Tiež spomenula, že ak pri niektorých náročných umeleckých dielach považuje za potrebné, aby redaktor porovnal preklad aj s originálom, niekedy sa musí spoliehať na neplatenú priateľskú výpomoc kolegov maďarčinárov, keďže nie každý vydavateľ je ochotný zaplatiť za porovnávaciu redakciu. Poukázala aj na zásadný rozdiel vo finančnom ohodnotení a v pracovných podmienkach interných a externých redaktorov.

Eva Mládeková vysvetlila, že vo vydavateľstve Tatran text prechádza vždy najmenej tromi čítaniami. Po štylistickej a jazykovej redakcii ešte zalomený text číta korektor. Zdôraznila, že celý redakčný proces sa odvíja najmä od kvality prekladu, ale aj od náročnosti textu. Ak je preklad slabý, redakčný proces sa výrazne skomplikuje a predĺži. Pri náročnom umeleckom texte tiež redakcia trvá dlhšie. Prekladateľ má však v ich vydavateľstve posledné slovo, keďže je autorom prekladu, a preto musí všetky redakčné úpravy odsúhlasiť.

Igor Hochel z pohľadu pedagóga povedal, že študenti programu Editorstvo a vydavateľská prax na UKF v Nitre sa učia ideálny model redakcie, ktorý pozostáva z troch fáz: literárnej redakcie, jazykovej redakcie a jazykovej korektúry, hoci v praxi sa potom stretávajú s rôznymi odchýlkami od tohto modelu. Upozornil aj na terminologický chaos v názvosloví rôznych profesií a vysvetlil, ako sa dané pojmy (literárny redaktor, editor, technický redaktor) a pod. charakterizujú v odbornej literatúre.

Diskusia vyvolala živý záujem publika. Keďže nie všetky otázky a reakcie zazneli na mikrofón, niektoré na audionahrávke chýbajú. Z odozvy prítomných však vyplynulo, že tému sme zďaleka nevyčerpali a na otázku, aký je optimálny a udržateľný model redakcie literárneho prekladu v 21. storočí, nemáme jednoznačnú odpoveď. S DoSlovom preto určite túto tému znova otvoríme počas našich vzdelávacích seminárov i v ďalších diskusiách.

foto: Nina Pacherová, Mišenka Plantážnik