O redakcii literatúry
Kým sa z pôvodného textu literárneho diela stane kniha, pracuje na ňom a s ním veľa ľudí. O preklade diela z pôvodného jazyka do cieľového sa dočítate v sekcii O preklade literatúry. V tejto sekcii sa dozviete viac o úlohe redaktora, korektora a editora, ktorí sa nezriedka spájajú v jednej osobe.
V optimálnom prípade by mal byť postup práce na preklade inojazyčnej knihy takýto: preklad sa odovzdá vydavateľstvu a putuje k internému alebo externému redaktorovi na redigovanie, následne sa vráti prekladateľovi, ktorý zapracuje redaktorské zásahy. Text sa opäť dostane do vydavateľstva, kde sa typograficky spracuje, teda zalomí do výslednej podoby vrátane prípadných grafov, obrázkov a pod. Prebehne jazyková korektúra textu a autorizácia týchto úprav prekladateľom, zapracovanie korekcií a kontrolné čítanie textu pred tlačou. Popritom sa pracuje na obálke, tiráži, rozhoduje sa o spôsobe tlače a viazania.
My sa teda bližšie pozrieme, čo je náplňou práce redaktora, korektora či editora. Pre potreby nášho článku sme ich prácu rozdelili na štylistickú, jazykovú a technickú redakciu.
Štylistická redakcia
Najčastejšie sa v tiráži knihy uvádza redaktor alebo zodpovedný redaktor, ktorého úlohou je redakcia (v našom prípade preloženého) literárneho textu, teda hotového textu, ktorý sa odovzdal vydavateľovi a ten ho posunie internému alebo externému redaktorovi.
Takýto redaktor by mal v najlepšom prípade ovládať aj východiskový jazyk, z ktorého sa kniha prekladala, a to aspoň na pasívnej úrovni. Jednou z jeho povinností je totiž pracovať aj s originálnym textom a skontrolovať preklad po obsahovej, faktografickej a štylistickej stránke. Sleduje, či pri preklade nevypadla veta, odsek či nadpis a pod. Overuje správnosť preložených údajov a citácií. Sleduje nadväznosť myšlienok a obrazov, dodržiavanie zvoleného prekladu konkrétnych slov či slovných spojení. Dohliada na správne členenie textu, na jeho logickosť, zrozumiteľnosť a plynulosť. Eliminuje nefunkčné opakovanie výrazov a nahrádza ich synonymami, opravuje nezmyselné formulácie, dohliada na správne označenie priamej reči, dbá na používanie ustálených slovných spojení prirodzených pre slovenčinu a nahrádza nimi doslovné a neprirodzené preklady. Takisto opravuje preklepy, gramatické chyby, chyby interpunkcie a slovosledu a pod.
Redaktor teda pracuje s obsahovou i formálnou stránkou textu a cieľom redigovania je zrozumiteľnosť, logickosť a plynulosť, teda v konečnom dôsledku čitateľnosť preloženej knihy.
Jazyková redakcia
Každá fáza redigovania textu prebieha v súčinnosti s prekladateľom. Po schválení redaktorských zásahov a ich zapracovaní prekladateľom sa text typograficky spracuje do predtlačovej podoby a posúva sa na jazykovú korektúru.
Tým sa dostávame k ďalšej osobe v tiráži knihy, ktorou spravidla býva jazykový redaktor či korektor. Jeho doménou je odstraňovanie gramatických chýb, preklepov, správne umiestnenie čiarok a ďalších interpunkčných znamienok, opravovanie nesprávnych predložkových väzieb, rozdeľovanie slov na konci riadkov a pod. Sústredí sa teda na jazykovú stránku textu, nesleduje obsah, no ak mu niečo udrie do očí, samozrejme, má možnosť vykonať aj takúto úpravu.
Technická redakcia
Ďalší na rade býva technický redaktor, ktorý sa postará o typografickú úpravu textu, jeho formálne členenie, formátovanie nadpisov, kapitol, obsahu, číslovanie strán, umiestnenie obrázkov, grafov a pod. Tento človek má napríklad na starosti aj čoraz obľúbenejšie mapy na vnútornej strane obálky.
Editor
Občas sa však stretneme aj s označením editor. Pod toto označenie možno zahrnúť redigovanie alebo korektúru textu, no často jedno i druhé a nezriedka ešte viac úloh, o ktorých píšeme ďalej.
Redaktori vo vydavateľstve
Kedysi vydavateľstvá zamestnávali vlastných redaktorov, ktorých si zaškoľovali a ktorí pracovali v redaktorských tímoch. Opísať však vtedajšiu situáciu by si zaslúžilo samostatný článok.
Dnes sa vo vydavateľstvách pod označením redaktor (napríklad redaktor pre beletriu či redaktor pre náučnú literatúru a pod.) skrýva osoba, ktorá sa primárne zaoberá výberom nových kníh do portfólia vydavateľstva, komunikáciou s agentúrami, dohadovaním zmluvných podmienok vydania, uzatváraním zmlúv. Následne prípravou vybranej knihy na vydanie: oslovením prekladateľa a v prípade, že tento redaktor nebude vykonávať štylistickú a jazykovú redakciu, tak i oslovením externého redaktora a korektora. Ďalej má na starosti kontrolu zalomeného textu pred tlačou, oslovenie ilustrátora v prípade ilustrovaných publikácií, schválenie obálky.
Z toho teda vidíme, že redigovanie textu opísané na začiatku tohto článku môže vykonávať aj externý redaktor, nielen zamestnanec vydavateľstva, čo je dnes veľmi časté a takíto externí redaktori sú spravidla sami aj prekladateľmi (samozrejme, nepreložili dielo, ktoré redigujú).
Na záver
Ako vidieť, redigovanie a korektúra preloženého textu tvoria nenahraditeľnú súčasť prípravy knihy na vydanie. Nejde len o akýsi dohľad nad prácou prekladateľa ani ukazovanie prstom na jeho chyby, ale o organickú prácu s textom a aktívnu spoluprácu s prekladateľom, ktorá má viesť ku kvalitnému a hlavne čitateľnému výslednému literárnemu dielu.