Zhrnutie: Má slovenčina potenciál byť rodovo neutrálna alebo vyvážená?

Po dlhšej prestávke spôsobenej epidemickou situáciou sme zrealizovali 3. redakčnú sobotu v online podobe. Azda aj vďaka tejto forme seminára sa prihlásilo toľko účastníčok a účastníkov z rôznych kútov Slovenska (a dokonca aj zo zahraničia), že už týždeň pred jeho konaním sa naplnila kapacita.

Doktorka Urbancová, ktorá sa dlhodobo venuje vzťahu slovenského jazyka a rodu ako sociálnej kategórie, hneď na úvod ponúkla svoju odpoveď na otázku z názvu. Je presvedčená, že slovenčina má potenciál byť rodovo neutrálna alebo vyvážená, pretože jazyk sa vyvíja a reaguje na potreby používateľskej komunity. Je teda na nás všetkých, aby sme vytvorili a používali nové vyjadrovacie prostriedky na označenie nových skutočností. Pretože jazyk je nielen odrazom reality, ale ju aj tvorí.

Po úvode venovanom rôznym odborným prístupom k zmenám v jazyku otvorila lektorka diskusiu. Účastníčky a účastník sa mali vyjadriť, čo komu „prekáža“ v jazyku, čo im „trhá uši“. Na základe odpovedí sa lektorka ďalej venovala nášmu jazykovému vedomiu (citu) a zvyku. Pretože je len otázkou zvyku, či raz nové jazykové prostriedky prestaneme vnímať ako čudné či rušivé. Napríklad ak desaťkrát použijeme rodovo neutrálne slovo „poslucháčstvo“ namiesto generického maskulína „poslucháč“, prestane nás vyrušovať.

Lektorka poukázala na to, že tak ako mnohé iné pravidlá v jazyku aj generické maskulínum je vytvorené človekom a až opakovaným používaním sa naň začalo nahliadať ako na niečo „prirodzené“ či dokonca logické. Výskumy však nespochybniteľne dokazujú, že v jazykoch, ktoré využívajú viaceré gramatické rody a generické maskulínum, evokuje poslucháčstvu použitie generického maskulína najmä mužský rod a ženy sa často necítia zahrnuté, keď sa použije oslovenie v mužskom rode. Napríklad slová lekári či šoféri asociujú poslucháčstvu výlučne mužský kolektív (presne tak, ako označenia lekárky či šoférky asociujú čisto ženský kolektív), preto aj na pracovné inzeráty formulované v generickom maskulíne reaguje omnoho viac mužov, než keď sa tá istá pozícia inzeruje rodovo inkluzívne alebo neutrálne.

Lektorka ďalej na konkrétnych príkladoch zo svojej praxe ukázala, ako možno v texte nahradiť generické maskulínum rodovo neutrálnym jazykom alebo rodovo vyváženým jazykom a aké možnosti v tomto smere ponúka slovenčina. Je možné uplatniť dva postupy – feminizáciu (uvedenie ženského rodu spolu s mužským: študenti a študentky, prípadne pomocou lomky: študentky/študenti, študenti/študentky, študenti/ky) alebo neutralizáciu (uvedenie kolektíva, napr. študentstvo, poslucháčstvo, voličstvo).

V následnej diskusii sa ukázali aj limity oboch prístupov. Dlhší text s lomkami je náročný na vnímanie, feminizácia vyžaduje ďalšie úpravy v texte týkajúce sa nadväznosti (študentky a študenti, ktoré a ktorí…) a mnohé kolektíva sú homonymá označujúce napríklad odbory (prekladateľstvo ako komunita verzus prekladateľstvo ako profesijný či študijný odbor). Nič z toho nám však nebráni pracovať s textom kreatívne a hľadať vlastné riešenia, keďže jazyk nie je skostnatený súbor pravidiel, ktoré určuje akási vyššia inštancia, ale živý organizmus.

V diskusii odznel zaujímavý príspevok o celkovo citlivom jazyku a jeho uvádzaní do praxe. Jedna z účastníčok hovorila o tom, že používa rodovo neutrálny jazyk (napr. „povedzte triede“ namiesto „povedzte žiakom“) napríklad v učiteľských príručkách, ale snaží sa celkovo uprednostňovať scitlivujúci jazyk (napr. „ľudia bez domova“ namiesto „bezdomovci“). Dôvodom je to, že každé slovo na seba nabaľuje veľa ďalších významov, vyvoláva pozitívne alebo negatívne konotácie.

Po krátkom príspevku pani Urbancovej k nebinárnemu jazyku, ktorý sa u nás zatiaľ rieši vždy nanovo v každom konkrétnom prípade, prebehla ešte záverečná diskusia. Jej výsledkom bola dohoda založiť internetovú diskusnú skupinu, ktorá by sa venovala problematike rodovo vyváženého jazyka, zdieľaniu prác venovaných tejto téme aj výmene skúseností medzi ľuďmi z prekladateľskej a redaktorskej komunity, ale aj inými profesionálnymi či bežnými používateľmi a používateľkami slovenčiny.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.