Zhrnutie: Prekladateľské problémy na lexikálno-sémantickej rovine a práca so slovníkmi

Redakčná sobota 24. 4. s Evou Melichárkovou

Piatu (Red)akčnú sobotu lektorovala pani Eva Melichárková, stála redaktorka vydavateľstva Tatran a prekladateľka z francúzskeho a nemeckého jazyka. Pani Melichárková zostavila náplň webinára na základe svojej dlhoročnej praxe v práci s literárnymi textami. Dlhodobo sleduje a zaznamenáva najčastejšie chyby v prekladových textoch a na základe svojho pozorovania zostavila aj príručku s odporúčaniami a upozorneniami pre prekladateľov a prekladateľky spolupracujúce s Tatranom. Poznamenala, že v súčasnosti je asi najčastejšou chybou prekladových (ale i mnohých pôvodných) textov slovosled, ktorý kopíruje neraz pevne dané poradie slov v cudzom jazyku, a dodala: „Slovenský slovosled je voľný, no nie ľubovoľný.“

Ďalej citovala profesora Dolníka: „Všetko závisí od osobnej odvahy prekladateľa a redaktora.“ Vzápätí však upozornila, že redaktor pri svojej práci vlastne zasahuje do autorského diela prekladateľa, preto je vždy zásadne dôležité, aby úzko spolupracovali a mali možnosť spolu prebrať zvolené riešenia a zásahy.

V praktickej časti pani Melichárková uviedla konkrétne príklady častých chýb na úrovni slovnej zásoby, gramatiky i štylistiky, ako je napríklad nesprávne používanie slovesných vidov (keď sa nerešpektuje, či sa akcia ukončila, alebo pokračuje), používanie pasívnych tvarov a konštrukcií so slovesom „byť“ (napr. „zdal sa byť nahnevaný“), zbytočné nadužívanie ukazovacích a zvratných zámen (napr. „čo som si zažila“) a pod. Osobitne upozornila na mechanické preberanie slovesných časov pri preklade z jazykov, v ktorých platia pri nepriamej reči alebo súslednosti časov iné pravidlá ako v slovenčine, a zdôraznila dôležitú úlohu slovies v slovenskej vete.

Ďalšou témou bola interpunkcia, otázka správneho používania úvodzoviek pri priamej reči, správneho umiestnenia uvádzacích viet pri priamej reči, používanie pomlčky a spojovníka a pod. Pri označovaní priamej reči a pri grafickej úprave textu vôbec by bolo vhodné, aby sa prekladatelia a prekladateľky vopred oboznámili s grafickou podobou kníh, ktoré v danom vydavateľstve vychádzajú, a použili vo vlastnom preklade rovnakú úpravu, ušetria tak kopu práce sebe i redaktorom.

V časti venovanej slovníkom sa hovorilo aj o tom, že slovenčine chýba aktuálna kodifikačná príručka, keďže ešte stále nekompletný Slovník súčasného slovenského jazyka nemá kodifikačný charakter. Takisto sa spomínalo poslovenčovanie pravopisu mnohých cudzích slov, ktoré sa v nedávnej dobe udomácnili v našom jazyku, ako napríklad mejl, lazane a mnoho ďalších. V prípade takýchto slov je žiadúce uprednostňovať v textoch ich novú, poslovenčenú podobu.

Okrem slovníkov majú prekladatelia a prekladateľky, ako i redaktori a redaktorky k dispozícii celú škálu korpusových nástrojov, špecializovaných online slovníkov, príručiek (ako napr. medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov EÚ) a odborných časopisov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, zameraných na rôzne oblasti jazyka (názvoslovie, historizmy a pod.).

Na záver pani Melichárková zdôraznila, že pri preklade treba výborne ovládať východiskový jazyk, ale ešte lepšie cieľový, a treba sa mu neustále venovať, čiže veľa čítať, a nielen prekladovú, ale najmä klasickú i súčasnú slovenskú literatúru.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.