Otvorený list literárnych prekladateliek a prekladateľov k novele Autorského zákona

Vážená pani ministerka kultúry Natália Milanová!
Nová Smernica EÚ 2019/790 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu (ďalej len Smernica), ktorá sa bude do slovenskej legislatívy transponovať v roku 2021, hovorí o práve autora na primeranú a proporcionálnu odmenu. Účelom Článku 18 Smernice je uložiť povinnosť členským štátom EÚ zaviesť také mechanizmy, aby mali autori a výkonní umelci v reálnej praxi zabezpečený nárok na primeranú a proporcionálnu odmenu za využívanie svojich diel a umeleckých výkonov. Podľa Ministerstva kultúry SR už súčasný Autorský zákon poskytuje autorom dostatočnú oporu na to, aby si zmluvne dokázali dojednať primeranú a proporcionálnu odmenu. Skúsenosti prekladateľov a prekladateliek kníh podporené prieskumom podmienok na trhu s knižným prekladom z roku 2019 však ukazujú, že literárni prekladatelia sú pri vyjednávaní zmluvných podmienok voči vydavateľstvám v slabšom postavení, že nedostávajú primerané odmeny za vytvorenie ani za použitie svojich diel a že pri podpisovaní licenčných zmlúv nie je zabezpečená podmienka transparentnosti (o ktorej sa hovorí v Článku 19 Smernice).

Aká je prax vo vydavateľskom sektore?

V Smernici (Úvodné ustanovenie 73) sa uvádza, že:
„Odmena autorov a výkonných umelcov by mala byť náležitá a primeraná vzhľadom na skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu práv vychádzajúcich z licenčnej zmluvy alebo prevedených práv, pričom by sa mal zohľadniť prínos autora alebo výkonného umelca k celkovému dielu alebo inému predmetu ochrany a všetky ostatné okolnosti prípadu, ako sú napríklad trhové postupy alebo skutočné využívanie diela. Jednorazová paušálna platba môže takisto predstavovať primeranú odmenu, nemala by však byť pravidlom.“

V prieskume podmienok na trhu s knižným prekladom, ktorý uskutočnilo združenie literárnych prekladateľov a redaktorov DoSlov v roku 2019 na vzorke 117 aktívnych prekladateľov kníh, uviedlo iba 3,4 % respondentov, že mali v licenčnej zmluve k svojmu poslednému knižnému prekladu zakotvenú tzv. výnosovú odmenu. Z toho jednoznačne vyplýva, že paušálna platba za licenčnú odmenu je pri literárnom preklade vo vydavateľskom sektore pravidlom.

Vydavateľstvá veľmi často vykupujú od prekladateľov licenciu v neobmedzenom územnom i vecnom rozsahu na dobu trvania autorských práv, no výška licenčnej odmeny to nezohľadňuje. Prekladatelia sú neraz donútení podpisovať licenčné zmluvy v časovom strese bez možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach. Nezriedka sa stáva, že ak sa prekladateľ voči nevýhodným zmluvným podmienkam ohradí, vydavateľ s ním ukončí spoluprácu, a tak mnohí radšej rezignujú a bez diskusie podpisujú aj zjavne nevýhodné zmluvy.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že rozdelenie na odmenu za vytvorenie diela a licenčnú odmenu je vo väčšine prekladateľských zmlúv zakotvené iba „pro forma“. Z odpovedí našich respondentov totiž vyplýva, že honorár pre prekladateľa vo vydavateľskom sektore sa odvíja spravidla od počtu normostrán preloženého diela. Nie od renomé prekladateľa, od jazyka z ktorého prekladá, od žánru alebo náročnosti diela, ani od rozsahu použitia diela. Literárni prekladatelia zarábajú vo všetkých vydavateľstvách približne rovnako, v priemere 6,7 EUR za preloženú normostranu, pričom smerodajná odchýlka je len 1,59.

Navyše, prekladateľskí „debutanti“ zarábajú zhruba rovnako ako prekladatelia s desiatkami preložených kníh. Aby sme boli úplne presní, skúsenejší prekladatelia zarábajú v priemere dokonca o pár centov menej.¹

1) https://www.doslov.sk/vysledky-prieskumu-literarnych-prekladatelov-2019-honorar/
2) Podľa európskeho prieskumu CEATL (2007/2008), na ktorom sa zúčastnilo 23 krajín a regiónov je priemerná sadzba za NS umeleckého prekladu 18,24 EUR. Nižšiu sadzbu za 1 NS mali v prieskume len tri krajiny: Česká republika, Litva a Chorvátsko. Údaje z prieskumu pochádzajú z roku 2005 a priemerná sadzba za 1 NS bola vtedy na Slovensku 7,25 EUR, teda dokonca ešte o niečo vyššia než v prieskume DoSlov (2019).
3) Podľa prieskumu sadzieb medzi 112 členmi Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov z roku 2019 sa pri prekladoch poskytovaných na základe živnostenského zákona a zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch priemerné sadzby za preklad do slovenčiny pohybujú okolo 16,62 eur za preloženú normostranu.
Podľa prieskumu M. Djovčoša z roku 2015, si pri inom ako umeleckom preklade (odbornom, súdnom, komerčnom) z celkového počtu 344 respondentov 94% respondentov účtovalo viac ako 7 EUR za normostranu. (M. DJOVČOŠ, P. ŠVEDA: Mýty a fakty o preklade a tlmočení na Slovensku, Bratislava: Veda, 2017, s. 134)

Alarmujúco nízke honoráre za preklad literatúry sa podľa dostupných údajov2 už minimálne 10 rokov konštantne držia na rovnakej úrovni 6 – 7 EUR v prepočte na normostranu prekladu (po súčte odmeny za vytvorenie diela a licenčnej odmeny). Vzhľadom na infláciu teda reálna mzda prekladateľov a prekladateliek kníh neustále klesá. Mimo vydavateľského sektora sa ceny za preklad dnes pohybujú dvoj- až trojnásobne vyššie, aj napriek tomu, že za „komerčné“ či „úradné“3 preklady si objednávateľ nemusí od prekladateľa odkupovať licenciu.

V dôsledku neprimerane nízkych honorárov najtalentovanejší literárni prekladatelia v produktívnom veku odchádzajú do iných sektorov a trh s knižným prekladom zaplavujú príležitostní prekladatelia bez náležitého vzdelania a skúseností. Zo 117 respondentov iba siedmi prekladatelia v našom dotazníku uviedli, že sa uživia výlučne prekladom kníh. Prevažná väčšina profesionálnych literárnych prekladateľov musí hľadať zdroj obživy inde a prekladu literatúry sa venujú po večeroch a po víkendoch, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné a vedie k amaterizácii našej profesie.

Ďalej sa v Smernici (Úvodné ustanovenie 74) píše:
„Autori a výkonní umelci potrebujú informácie na posúdenie hospodárskej hodnoty svojich práv, ktoré sú zosúladené na základe práva Únie. To platí najmä v prípade, že fyzické osoby udeľujú licenciu alebo prevádzajú práva na účely využívania za odmenu.“

Z praxe však vieme, že vydavatelia často pri podpise zmluvy nie sú ochotní (alebo nevedia) prekladateľovi povedať, za akú maloobchodnú cenu sa bude kniha predávať. Prekladatelia teda v takých prípadoch nevedia posúdiť hospodársku hodnotu licencie, napriek tomu sú však tlačení do súhlasu s paušálnou odmenou.

V Článku 19 Smernice sa píše:
„Členské štáty zabezpečia, aby autori a výkonní umelci pravidelne, najmenej raz ročne, a s prihliadnutím na osobitosti každého sektora dostávali aktualizované, relevantné a komplexné informácie o využívaní svojich diel a umeleckých výkonov od strán, ktorým udelili licenciu, alebo na ktoré previedli svoje práva alebo od ich právnych nástupcov, najmä pokiaľ ide o spôsoby využívania, všetky vytvorené zisky a splatnú odmenu.“

V súčasnosti nám prax ukazuje, že aj keď si prekladatelia žiadajú informácie o spôsoboch využívania svojich diel a príjmoch z ich využívania, vydavateľstvá im tieto informácie často odmietajú poskytnúť. Preto sa prekladatelia nemajú šancu dozvedieť, či licenčná odmena, ktorá im bola vyplatená paušálne, bola primeraná alebo nie a nemôžu si nárokovať na dodatočnú primeranú odmenu tak, ako sa to ustanovuje v Článku 20 Smernice: „V prípade absencie uplatniteľnej kolektívnej zmluvy, ktorá by ustanovovala mechanizmus porovnateľný s mechanizmom stanoveným v tomto článku, členské štáty zabezpečia, aby mali autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia právo nárokovať si dodatočnú primeranú a spravodlivú odmenu od strany, s ktorou uzavreli zmluvu o využívaní ich práv, alebo od právnych nástupcov takejto strany, ak sa ukáže, že pôvodne dohodnutá odmena je neúmerne nízka v porovnaní so všetkými následnými príslušnými príjmami, ktoré vyplývajú z využívania diel alebo umeleckých výkonov.“

Čo požadujeme?

V súlade so Smernicou EÚ 2019/790 požadujeme, aby sa novelou Autorského zákona obmedzilo uzatváranie licenčných zmlúv, ktorými je za jednorazovú odplatu udelená neobmedzená licencia. Takisto požadujeme, aby Autorský zákon ustanovil, že jednorazová licenčná odmena môže byť využívaná iba vo výnimočných prípadoch, a zároveň sa zaviedli zákonom predpokladané výnimky, kedy sa uzatváranie zmlúv s jednorazovou odmenou javí ako bežné a prijateľné.

Žiadame, aby sa v súlade s Článkom 19 Smernice upravila v Autorskom zákone informačná povinnosť vo vzťahu k autorom tak, aby nebola viazaná iba na tzv. „výnosovú odmenu“ (keď je licenčná odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie), ale aj na paušálnu licenčnú odmenu. Inými slovami, aby boli vydavatelia povinní predkladať autorom minimálne raz ročne informácie o rozsahu použitia diela, o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie, bez ohľadu na to, či bola licenčná odmena dohodnutá ako „výnosová“ alebo paušálna.

Veríme, že Ministerstvu kultúry záleží na tom, aby kvalifikovaní profesionálni umelci pracovali v dôstojných podmienkach za primerané honoráre a aby zmluvné vzťahy v oblasti duševného vlastníctva boli férové a rovnocenné. Preto pevne dúfame, že pri novelizácii Autorského zákona vypočuje naše požiadavky a prekladatelia konečne v Autorskom zákone nájdu skutočnú oporu, ktorá im pomôže vyjednať primeranú a proporcionálnu odmenu.

S úctou

Barbara Sigmundová, prekladateľka, predsedníčka o. z. DoSlov
Pavol Šveda, prekladateľ, tlmočník, predseda SAPT
Lucia Halová, prekladateľka, redaktorka, podpredsedníčka o. z. DoSlov
Gabriela Magová, prekladateľka, redaktorka, podpredsedníčka o. z. DoSlov
Lenka Fifková Školníková, prekladateľka, korektorka a copywriterka na voľnej nohe
Linda Magáthová, prekladateľka a tlmočníčka
Veronika Maťúšová, prekladateľka a tlmočníčka
Natália Rondziková, prekladateľka a redaktorka
Michal Hvorecký, spisovateľ a prekladateľ
Zuzana Močková Lorková, prekladateľka
Miroslava Molnárová, literárna prekladateľka
Mgr. Eva Kenderessy, PhD., vedecká pracovníčka, redaktorka a prekladateľka
Zuzana Brišáková, prekladateľka
Jana Capeková, učiteľka a prekladateľka z nemčiny
Zuzana Dodoková, prekladateľka
Mgr. Zuzana Trstenská, PhD., prekladateľka
Marianna Bachledová, prekladateľka
Katarína Kvoriaková, literárna prekladateľka
Ľubica Hroncová, jazyková redaktorka
Ivana Hostová, vedecká pracovníčka a prekladateľka
Zuzana Bátorová Vahančíková, literárna prekladateľka z nórčiny
Mária Opátová, prekladateľka
Igor Tyšš, vedecký pracovník a prekladateľ v slobodnom povolaní
Eva Melichárková, prekladateľka a redaktorka
Michaela Podhradská, absolventka študijného odboru prekladateľstva a tlmočníctva
Kristína Svrčková, prekladateľka
Dáša Zvončeková, prekladateľka, redaktorka
Ivana Dobrakovová, spisovateľka a prekladateľka
Tünde Mészáros, literárna prekladateľka
Júlia Mackovová, literárna prekladateľka, asistentka na marketingovom oddelení
Marián Kabát, vedecký pracovník a prekladateľ
Michaela Rubešová, prekladateľka a tlmočníčka
Mgr. Lucia Harčárová, prekladateľka odbornej a umeleckej literatúry
Zuzana Munzarová, prekladateľka
Mária Štefánková, prekladateľka
Petra Petrovičová, prekladateľka a tlmočníčka
Simona Prokopec Fochlerová
Katarína Zubácka, prekladateľka
Katarína Bešková, vedecká pracovníčka a prekladateľka
Emanuel Beška, vedecký pracovník a prekladateľ
Kristína Karabová, prekladateľka a redaktorka
Zuzana Hábeková, prekladateľka a tlmočníčka
Zuzana Kováčiková, prekladateľka
Terézia Klasová, prekladateľka a kurátorka
Veronika Lašová, prekladateľka
Dávid Vihonský, absolvent študijného odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo
Mgr. Ivana Čellárová, absolventka študijného odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo
Kristína Bartová, prekladateľka a korektorka
Katarína Šoganová, prekladateľka beletrie z angličtiny, korektorka
Mgr. Jelena Ondrejkovičová, prekladateľka a tlmočníčka
Mgr. Monika Harmadyová, prekladateľka
Martin Djovčoš, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ populárno-náučnej a umeleckej literatúry
Mgr. Zuzana Kováčová, knihovníčka a prekladateľka
Elena Flašková, prekladateľka umeleckej literatúry
Katka Gabriš, prekladateľka a tlmočníčka
Mgr. Mária Oravcová Orliková, redaktorka a prekladateľka, momentálne dôchodkyňa
Alžbeta Vörösová, literárna prekladateľka
Lucia Čuriová, prekladateľka a tlmočníčka
Mariana Ferusová, literárna prekladateľka
Michaela Meňhartová, študentka prekladateľstva
Matej Laš, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ
Eva Andrejčáková, novinárka a prekladateľka
Bohdan Ulašin, hispanista, vedúci Katedry romanistiky FiF UK
Dobrota Pucherová, literárna vedkyňa a prekladateľka
Dominika Balážová, literárna prekladateľka
Julia Sherwood, prekladateľka
Mgr. Ivana Schérová, súdna tlmočníčka a neúradná prekladateľka
Anna Kucejová, prekladateľka
Viktória Hollá, prekladateľka
Mária Koscelníková, prekladateľka
Eva Judová, prekladateľka na voľnej nohe
Terézia Sedláková – študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV
Eva Palkovičová, vysokoškolská pedagogička, prekladateľka
Silvia Rybárová, vedecká pracovníčka
Pavol Tvarožek, prekladateľ
Zuzana Drábeková, prekladateľka
RNDr. Jana Hajnovičová, prekladateľka
Jana Plulíková, autorka, prekladateľka, tlmočníčka
PhDr. Andrej Rády, prekladateľ
Mária Bratová, prekladateľka
Roman Brat, spisovateľ a prekladateľ
Ľubica Tvarožková, prekladateľka
Ján Jambor, prekladateľ, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg
Katarína Figová, prekladateľka
Katarína Zubková, prekladateľka
Ester Demjanová, prekladateľka
Bianka Bucková, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Katarína Széherová, literárna prekladateľka z nemeckého jazyka
Bianka Boda, muzeologička a prekladateľka
Martin Kubuš, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ
Veronika Litviková, prekladateľka a recenzentka slovenskej beletrie
Michaela Maninková, prekladateľka
Kristína Balalová, literárna prekladateľka
Martin Vranovský, prekladateľ a korektor
Zuzana Greksáková, prekladateľka
Jana Pernišová, prekladateľka
Zuzana Bujačková, slavistka a prekladateľka
Jana Benková Marcelliová, prekladateľka a vysokoškolská pedagogička
František Paulovič, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ
Zuzana Angelovičová, prekladateľka a tlmočníčka
Ema Šajgalová, študentka prekladateľstva
Juliana Zmetáková, prekladateľka
Mgr. Katarína Anďalová, absolventka študijného odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo
Alžbeta Nagyová, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Linda Annemarie Tančárová, postgraduálna poslucháčka DA, freelance prekladateľka, tlmočníčka a lektorka
Anna Ďurišíková, prekladateľka
Simona Petková, absolventka študijného odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo
Veronika Goldiňáková, prekladateľka a tlmočníčka
Tatiana Šimonová, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Anna Kompasová, dabingová prekladateľka
Erika Skálová, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Adriana Šulíková, prekladateľka
Barbara Koppánová, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Eva Lavríková, prekladateľka a kníhkupkyňa
Zuzana Szmolková, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Zuzana Záthurecká, absolventka študijného programu prekladateľstvo a tlmočníctvo
Lenka Vatrtová, novinárka a prekladateľka
Petra Mikulášová, prekladateľka, tlmočníčka a manažérka LIC
Emília Andrejová, prekladateľka
Mgr. Emília Perez, PhD., vedúca Katedry translatológie FF UKF v Nitre, prekladateľka
Milina Svítková, prekladateľka
Mgr. Monika Šavelová, PhD., literárna vedkyňa, vysokoškolská pedagogička, prekladateľka
Silvia Gubová, prekladateľka
Mgr. Eva Jánošíková, absolventka študijného odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo
Bc. Viktória Horváth, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Viktória Takáčová, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Peter Molnár, prekladateľ
Vladimír Hoffman, prekladateľ
Veronika Hančuľáková, prekladateľka
Jana Sotáková, študentka prekladateľstva a tlmočníctva
Andrej Zahorák, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ
Miroslava Brezovská, textárka a prekladateľka
Jana Obertová, prekladateľka
Jozef Ferencz, prekladateľ a tlmočník
Silvia Semaková, prekladateľka a redaktorka

 

 

V Bratislave, 12.7.2021

Otvorený list môžete podporiť do 6.8. 2021 mailom na adresu autorskyzakon@doslov.sk. V maili uveďte svoje meno a povolanie/pozíciu tak, ako chcete, aby figurovali v liste.