Zhrnutie 7: Rozpoznanie hranice subjektivity prekladateľa a redaktora

Webinár s Natašou Holinovou, 12. 6. 2021

Prekladateľka a novinárka Nataša Holinová v úvode seminára na základe vlastných skúseností rozobrala, ako môže vyzerať vzťah prekladateľa a redaktora. V ideálnom prípade sú vyrovnanými partnermi. No stáva sa, že prekladateľ či autor sa bráni akýmkoľvek zásahom do svojho textu. Takisto môže nastať aj opačný extrém, keď sa autor viac o svoj text nezaujíma, teda ďalšiu prácu s ním nechá výlučne na redaktora. V záujme knihy je však najlepším prístupom otvorená diskusia medzi autorom/prekladateľom a redaktorom, v ktorej sa hľadajú najlepšie riešenia a má viesť ku kompromisu.

Ďalej pani Holinová pracovala s konkrétnymi príkladmi zo svojej praxe a zároveň s otázkami či poznámkami od účastníčok a účastníkov webinára.

Redaktor prekladového textu by mal poznať východiskový jazyk, no nie vždy je taký redaktor k dispozícii. Vtedy sa dá pracovať aj s prekladom daného diela do jazyka, ktorému rozumie alebo si preložiť sporné časti východiskového textu cez rôzne prekladové nástroje a konzultovať ich s prekladateľom.

Redaktor musí pracovať nielen s jazykovou rovinou textu, ale aj s obsahovou a vedieť overiť fakty či odhaliť chyby (originálu), prípadne zhodnotiť, že dielo treba dať na odbornú redakciu. Zároveň však prekladateľ a redaktor musia zachovať štýl originálu a nedopĺňať pôvodný text.

Vo fáze porovnávania prekladu s originálom sa môže stať, že redaktor odhalí priveľa chýb, a vtedy je dobré sa pýtať, koľko chýb je priveľa? Kde je hranica, kedy sa redaktorská práca mení na prekladateľskú a koľko času a energie je človek ochotný venovať defektnému cudziemu prekladu? Odpoveď závisí vždy od konkrétneho prípadu, ale aj od postoja vydavateľstva.

Na základe ďalších otázok sa hovorilo o stanovení termínu na konkrétnu redakčnú prácu: treba skúsiť, koľko času nám zaberie spracovať niekoľko strán. Pri otázke kvality prekladu sa diskutovalo o recenzovaní prekladu (jedna z účastníčok spomenula, že kedysi sa vo veľkých vydavateľstvách každý rukopis prekladu recenzoval, aby sa posúdilo, či spĺňa všetky kritériá na vydanie), ale aj o kvalite redakčnej práce. Kedysi bola norma zredigovať 8 – 10 strán denne, dnes sú normy oveľa vyššie (resp. neexistujú žiadne), keďže sa zrýchlilo tempo a zvýšilo množstvo vydávaných kníh. Občas nie je možná úplne dôkladná redakcia alebo je preklad taký katastrofálny, že sa nedá všetko ustriehnuť a vzhľadom na časový stres zostanú v knihe chyby aj po redaktorovi či redaktorke.
Ako však zvýšiť kvalitu prekladov? Samozrejme, pomohli by lepšie ekonomické podmienky pre prekladateľov i redaktorov, no určite by pomohla aj kritika prekladu. Kvalita prekladu veľakrát závisí aj od vydavateľstva.

Na záver pani Holinová zopakovala, že dobrá redakčná práca sa zakladá na dialógu a z dobrej redakcie sa prekladateľ či autor veľa naučí.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.
Autor: o.z. DoSlov37

Ako nás citovať: , o.z. DoSlov. 2021. Zhrnutie 7: Rozpoznanie hranice subjektivity prekladateľa a redaktora. In DoSlov [online]. Dostupné na: https://www.doslov.sk/zhrnutie-7-rozpoznanie-hranice-subjektivity-prekladatela-a-redaktora/ [cit. (uviesť dátum citovania)]

Páči sa vám, čo robíme?

Podporte nás!

Pozrite sa späť na

Zaujímavosti