Zhrnutie: Prístupy k redakčnej práci v premenách času

Tvorivý seminár s Katarínou Strelkovou a Alexandrou Strelkovou
12. 9. 2020 Coworking Cvernovka (v rámci literárneho festivalu BRaK)

Prvý tvorivý seminár redakcie literárneho prekladu sa odohral v rámci festivalu BRaK a prišlo naň šestnásť účastníčok. Seminár viedli Katarína Strelková a Alexandra Strelková, matka s dcérou, ktoré sa obe venujú literárnemu prekladu aj redakcii. Na príkladoch zo svojej praxe ilustrovali, ako pristupujú k prekladateľskej a redaktorskej práci, ako sa ich prístupy líšia, v čom sa podobajú a akým spôsobom sa dopĺňajú, keď spolupracujú na jednom texte.

V prvej časti seminára rozprávala Katarína Strelková o rôznych slovenských prekladoch knihy Hrdina našich čias od Michaila Jurieviča Lermontova, aby tak ukázala, ako sa menili prístupy k literárnemu prekladu od roku 1877 po súčasnosť.

Z toho vyplynulo aj zamyslenie nad dôležitosťou nových prekladov staršej literatúry. Jazyk sa vyvíja a slovenčina spred päťdesiatich rokov môže byť pre dnešného čitateľa ťažko zrozumiteľná. Ako sa vraví, každá generácia by mala mať svojho Sofokla.

Aj v nadväznosti na diskusiu, ktorá sa odohrala pred seminárom, rozprávala o redakčných tímoch v kamenných vydavateľstvách, o zaúčaní sa do prekladateľského a redaktorského povolania i o tom, ako mali najväčšie vydavateľstvá (Obzor, Tatran) svoj vlastný jazykový úzus a uprednostňovali určité slová ako spisovnejšie.

Zazneli aj dve zásadné poznámky k celému procesu redigovania: Redakčné zásahy si nikdy nemožno brať osobne a pri úprave textu treba overiť aj to, čo pokladáme za samozrejmé, napríklad že „stôl je naozaj stôl“.

V druhej časti seminára Alexandra Strelková uviedla príklady svojej redaktorskej práce na ukážkach z prekladu knihy s filmovou tematikou. Poukázala na dôležitosť porovnania prekladu s originálom: zo začiatku čítala iba preložený text, no zrazu sa v ňom objavil vyslovene čudný výraz. To ju viedlo k porovnaniu celého textu s originálom, pričom sa ukázalo, koľko ďalších nepresností v ňom zostalo. V súvislosti s touto knihou aj s ďalšími publikáciami, na ktorých sa podieľala ako prekladateľka, opísala proces konzultácie termínov s odborníkmi, pričom poznamenala, že občas niet inej cesty, len osobne vyhľadať odborníkov na danú tému v slovenskom prostredí.

Súčasťou príspevku bolo aj porovnanie metód a možností prekladateľa a redaktora v čase – dostupnosť a overiteľnosť zdrojov (knižnica verzus internet), prístupy k práci s textom medzi prekladateľom a redaktorom (osobné stretnutia verzus telefonická alebo mailová komunikácia, často bez osobného kontaktu), práca s textom vo vytlačenej a elektronickej podobe, a ďalšie.
Na margo mravčej práce redaktorky vyplynula otázka, kto je vlastne zodpovedný za terminologickú presnosť prekladu – prekladateľ, redaktor či vydavateľ/editor? Je takéto overovanie a úprava terminológie pre redaktora práca navyše a mala by sa odraziť na jeho honorári?

Z porovnania pracovných metód oboch odborníčok vyplynulo, že pre mladých redaktorov je síce práca s počítačom omnoho prirodzenejšia a jednoduchšia než pre staršiu generáciu, no i tak si mnohí redaktori bez ohľadu na vek text vytlačia, pretože sa im s jeho papierovou podobou lepšie pracuje. Zopakovala sa aj myšlienka, ktorá zaznela v diskusii: napriek tomu, že dnes prekladové publikácie vznikajú pod omnoho väčším časovým stresom, kvalitná redakcia ani preklad sa veľmi urýchliť nedajú. Možnosti „rýchlo“ a „dobre“ sa skrátka v tejto tvorivej oblasti vzájomne vylučujú.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.