Ako sa majú prekladatelia literatúry počas pandémie?

Vyčkávanie, neistota, uskromňovanie – tieto tri slová asi najlepšie vystihujú rozpoloženie, v ktorom sa ocitli prekladatelia kníh po 16. marci 2020, keď sa nariadením Úradu verejného zdravotníctva na viac než mesiac zavreli všetky kníhkupectvá. Okamžite to ovplyvnilo tok peňazí v knižnom biznise a vydavatelia boli nútení spomaliť či celkom zastaviť vydavateľské plány. Prekladatelia, ktorí mali rozpracované preklady kníh, začali postupne dostávať od vydavateľov avíza, že vydanie sa posúva. Mnoho plánovaných projektov sa zrušilo či spomalilo, nové ponuky na preklad začali ubúdať. Pochopiteľne, najviac situácia vyľakala tých, ktorí sú od príjmov z prekladu kníh najviac závislí.

Diverzifikácia príjmov – svetlo na konci tunela, ale nie pre všetkých

Vzhľadom na alarmujúco nízke honoráre za preklad vo vydavateľskom sektore sa drvivá väčšina literárnych prekladateľov celkom nespoliehala na tieto príjmy ani pred krízou. Z prieskumu, ktorý OZ DoSlov uskutočnilo medzi literárnymi prekladateľmi v roku 2019, vyplynulo, že pre 50,4 % respondentov predstavuje preklad kníh iba zanedbateľnú časť celkových príjmov. Len 6 % respondentov uviedlo, že preklad kníh predstavuje celý ich príjem. Prekladatelia totiž spravidla nie sú zamestnancami vydavateľstiev, ale spolupracujú s nimi externe. Najčastejšie popri inom zamestnaní (napríklad v školstve) alebo popri živnosti. To, že si pri nízkych autorských honorároch väčšina prekladateľov navykla kombinovať preklad kníh s inými ekonomickými aktivitami (najčastejšie prekladateľskými, tlmočníckymi alebo kultúrno-vzdelávacími), sa počas pandémie ukázalo ako účinná záchranná sieť. Pochopiteľne, iba pre tých, ktorých hlavný zdroj príjmov nepochádza z inej činnosti obmedzenej krízou: napríklad z tlmočenia (výkon tlmočníckych aktivít bol po 16. marci výrazne obmedzený), z audiovizuálneho prekladu (preklady filmov pre festivaly či kinodistribúciu sa dočasne pozastavili) alebo z cestovného ruchu.

Koniec krízy na dohľad alebo v nedohľadne?

V stredu šiesteho mája Úrad verejného zdravotníctva povolil otvorenie väčšiny kníhkupectiev. Postupné uvoľňovanie opatrení dáva vydavateľom, kníhkupcom a knižným distribútorom nádej, že knižný trh by sa čoskoro mohol začať vracať do starých koľají. Združenie vydavateľov a kníhkupcov odhadlo výpadok príjmov knižného sektora z dôvodu nútene zatvorených kamenných kníhkupectiev v mesiacoch marec, apríl a máj na 4 milióny EUR mesačne. Návrat do „normálu“ bude teda dlhý a bolestivý. Čo to znamená pre prekladateľov?

Čakanie na honoráre – thriller bez konca

V dôsledku opatrení spojených s koronakrízou doliehajú veľmi nevýhodne nastavené zmluvné podmienky na literárnych prekladateľov ešte viac než obvykle. Vydavateľstvá aj za „bežnej prevádzky“ nechcú pri vyjednávaní o zmluve pristúpiť na to, aby bola prekladateľovi vyplatená časť honoráru hneď po zadaní prekladu alebo v procese prekladu. Z nášho dotazníka z roku 2019 vyplynulo, že 24,3 % respondentov dostalo celý honorár za svoj posledný preklad v jednej splátke až po vydaní knihy.

*Zo vzorky sme vylúčili respondentov, ktorých odpovede boli ambivalentné. Išlo o 6 respondentov, dohromady sme tak pracovali so vzorkou 111 respondentov.

Čo to znamená v praxi? Aj pred koronakrízou väčšina prekladateľov čakala na vyplatenie honoráru 2 – 6 mesiacov po odovzdaní rukopisu prekladu. Teraz, keď sa vydávanie titulov posunulo o kvartál, respektíve na neurčito, počkajú si ešte dlhšie.

Poučenie z krízového vývoja?

Vzhľadom na vyššie spomínané skutočnosti i na to, že prekladatelia literatúry predstavujú veľmi heterogénnu skupinu, je ťažké v tomto momente presne vyčísliť, aký celkový dopad na nich koronakríza bude mať. S istotou vieme iba to, že ekonomické dôsledky pandémie budú pociťovať ešte niekoľko mesiacov. Súčasná situácia nám však ponúka príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako vykonávať našu profesiu, aby nás ďalšia prípadná kríza nezastihla nepripravených.

Aby sme sa nemuseli spoliehať len na diverzifikáciu príjmov a zatláčanie literárneho prekladu do úzadia, mali by sme sa v prvom rade odučiť podpisovať zmluvy, ktoré sú pre nás vyslovene nevýhodné. Prvým zmluvným krokom, ktorý by vydavateľstvá „nezabolel“, no prekladateľom by výrazne pomohol, môže byť práve vyplatenie časti honoráru pri podpise zmluvy (ako odporúča aj Európska rada asociácií prekladateľov umeleckej literatúry vo svojom Hexalógu). Vydavateľstvá spravidla oslovujú na preklad skúsených prekladateľov a prípadných nováčikov si zvyknú overiť nezaplateným skúšobným prekladom. Pri podpise zmluvy teda idú na istotu a vyplatením nevratnej zálohy by nič neriskovali.

Príležitosť na zavedenie ďalších opatrení, ktoré by prekladateľom kníh zabezpečili v dlhodobom horizonte dôstojnejšie podmienky na tvorivú prácu a v prípade krízy by im umožnili nestratiť všetky príjmy z literárneho prekladu, sa nám ponúka v aktuálnom procese transpozície európskej smernice 790/2019/EÚ o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu, ktorá hovorí aj o primeranom a proporcionálnom odmeňovaní autorov. Zástupkyne OZ DoSlov sa zúčastnili viacerých rokovaní pracovnej skupiny k príprave návrhu novely Autorského zákona a spolu so zástupcami SSPUL a LITA na nich hájili záujmy prekladateľov literatúry. Práca na novele sa síce kvôli koronakríze dočasne prerušila, no krízová situácia ešte viac vyzdvihla nástojčivú potrebu spravodlivejšieho nastavenia v kultúre.

Veríme, že duch súdržnosti, o ktorom sa v posledných týždňoch hovorilo v literárnych kruhoch, nevyprchá hneď po otvorení kníhkupectiev a že kríza nám poskytne šancu na vytvorenie férovejších vzťahov na knižnom trhu. Máme predsa v konečnom dôsledku spoločný cieľ: prinášať čitateľom to najlepšie zo svetovej literatúry v kvalitnom slovenskom preklade.