Prekladatelia majú na preklad kníh v priemere „habadej“ času

Na besedách s prekladateľmi, redaktormi či vydavateľmi často odznieva, že prekladatelia majú na preklad nesmierne málo času. Niet pochýb, že hlavne pri bestsellerových tituloch vydavatelia často tlačia prekladateľov do šibeničných termínov a čoraz častejšie sa pristupuje aj k prekladateľským dvojiciam, či dokonca trojiciam. Ako je to však s časom na preklad naozaj?

V prieskume sme sa respondentov pýtali na rozsah posledného prekladaného diela a tiež na to, koľko času mali na preklad (od podpisu zmluvy do odovzdania rukopisu prekladu). Podľa týchto údajov sme vyrátali, koľko normostrán by prekladateľ musel preložiť denne, aby knihu stihol dokončiť včas, pričom do úvahy sme brali len pracovné dni (nie víkendy). Výsledný údaj bol pomerne prekvapivý: 3,4 NS denne, pričom takmer dve tretiny respondentov museli preložiť denne menej ako 4 NS.

O (ne)dostatočnom čase na preklad sa pravdaže nedá hovoriť v „tvrdých“ aritmetických priemeroch. Každá kniha je iná a pri náročnejšej literatúre sa môže prekladateľ s jednou normostranou trápiť aj niekoľko dní. Ak si však odmyslíme najväčšie prekladateľské orechy, môžeme opatrne konštatovať, že času na preklad zvyčajne máme dosť. Prečo je potom práve nedostatok času na preklad jednou z hlavných tém v diskusiách s prekladateľmi?

Jeden z dôvodov je určite zásadná zmena trhu spôsobená technologickým, ako aj geopolitickým vývojom. Nové digitálne pomôcky, uvoľnenie cenzúry a otvorenie hraníc umožnili prekladateľom bezprostredne spoznávať cudzie jazyky a kultúry, a tým im bez pochýb uľahčili a urýchlili prácu. Súčasná generácia prekladateľov teda pochopiteľne nepotrebuje na preklad rovnako veľa času ako jej predchodkyne. Okrem reálneho času na preklad (od podpísania zmluvy po odovzdanie rukopisu prekladu) však treba zohľadniť aj čas, ktorý sú prekladatelia schopní venovať prekladu. V dôsledku nesmierne nízkych honorárov si totiž väčšina prekladateľov prekladom kníh iba privyrába popri zamestnaní alebo preklade a tlmočení na živnosť. Inak povedané, literatúru prekladajú na úkor voľného času, po večeroch a po víkendoch.

O nízkych honorároch sme písali už v predošlom článku, za zmienku však stojí ešte jeden zaujímavý údaj. V prieskume sme sa respondentov pýtali, koľko im približne trval preklad jednej normostrany poslednej prekladanej knihy a aký honorár (súčet odmeny za vytvorenie prekladu a licenčnej odmeny) dostali v prepočte na jednu normostranu. Na základe tohto údaju sme vyrátali, koľko by si umeleckí prekladatelia zarobili mesačne, ak by sa živili len prekladom literatúry (prekladali by 8 hodín denne 5 dní v týždni). Zarobili by si v priemere len 700 EUR v hrubom. Zo vzorky sme navyše museli vylúčiť prekladateľov, ktorým preklad jednej normostrany trval najdlhšie, keďže uvádzali veľmi približné údaje, ktoré sa nedali štatistiky spracovať (napr. „pol dňa“). Okrem toho sme sa prekladateľov pýtali len na to, koľko im trval preklad jednej normostrany (údaj teda nezahŕňal čas na opakované čítanie rukopisu prekladu, štúdium paralelných textov, konzultácie terminológie, zapracovanie redakčných úprav, čítanie knihy pred samotným prekladom a pod.). Ak by sme zohľadnili aj tieto faktory, drvivá väčšina prekladateľov by si prekladom kníh nezarobila ani minimálnu mzdu.

Téma nedostatku času na preklad umeleckej literatúry nás v podstate oblúkom vracia k téme zúfalo nízkych honorárov. Ak väčšina prekladateľov musí prekladať po víkendoch a po nociach popri inej práci, ktorá ich živí, pochopiteľne majú na preklad málo času – aj keď ho podľa zmluvy majú „habadej“.