Viditeľnosť prekladateľov

Literárny preklad je vo svojej podstate predstieraním originálu. Preto sa nám pri čítaní dobrého prekladu môže ľahko stať, že zabudneme, že nečítame originál a neuvedomíme si, že každé jedno slovo starostlivo zvažoval, vyberal a usporiadal do viet prekladateľ v snahe čo najadekvátnejšie preniesť myšlienky a zrekonštruovať štýl cudzojazyčného textu. Dobrý prekladateľ sa usiluje, aby čitateľ nadobudol pocit, že číta originál. Preto zámerne v texte predstiera neviditeľnosť. Literárni prekladatelia by však rozhodne nemali zostávať neviditeľní v mimotextovom svete. Sú autormi svojich prekladov a dôležitými aktérmi kultúrneho a literárneho života. Sú tvorcami svetovej literatúry.

Osvietení vydavatelia si uvedomujú, že spoluprácou s kvalitnými prekladateľmi zvyšujú prestíž svojho vydavateľstva, že meno osvedčeného prekladateľa je garanciou kvality knihy a často pomáha aj k jej komerčnému úspechu. Preto mnohé vydavateľstvá po celom svete uvádzajú mená prekladateľov a prekladateliek na obálkach kníh spolu s menom autora. V posledných rokoch sa medzi ne zaradili aj tri slovenské vydavateľstvá: Inaque, Portugalský inštitút a BRaK. Tešíme sa, že takýmto spôsobom prispievajú k viditeľnosti prekladateľov a vyvracajú neopodstatnené tvrdenia, že meno prekladateľa sa na obálku „nezmestí”, že ju „špatí“, alebo že „čitateľov nezaujíma“.

Veríme, že čím častejšie sa bude zdôrazňovať kvalitná tvorba slovenských prekladateľov, tým viac budú čitatelia siahať po slovenských prekladoch, čo v konečnom dôsledku pomôže aj slovenským vydavateľstvám. Už aj dnes sa mnohí čitatelia rozhodujú, či si knihu kúpia v slovenskom alebo českom či anglickom preklade na základe mena prekladateľa. Preto by malo byť samozrejmosťou uvádzať meno prekladateľa vo všetkých propagačných materiáloch spolu s menom autora pôvodiny. Tak, ako to napríklad robia na svojich internetových stránkach vydavateľstvá Artforum, Slovart či Absynt.

Samostatnou kapitolou sú literárne recenzie a kritiky, či propagačné texty v rôznych literárnych magazínoch, kde sa často o preložených dielach píše, akoby to ani neboli preklady. Recenzenti dokonca neraz citujú celé pasáže v slovenčine, chvália literárne umenie zahraničného autora a vôbec pritom nespomenú meno autora prekladu. Treba si uvedomiť, že sa v takých prípadoch dopúšťajú porušenia slovenského autorského zákona (Zákon 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, § 25), ktorý hovorí, že pri citácii autorského diela sa musí uviesť meno autora. Prekladateľ je autorom slovenského prekladu. V prípade citácie z prekladu preto vždy treba uviesť aj meno prekladateľa.

Čo môžeme spraviť my prekladatelia pre to, aby sme ako autori nezostali neviditeľní? Každý z nás môže ovplyvniť, ako vydavateľstvo informuje o našich prekladoch v prvom rade tým, akú zmluvu s vydavateľstvom podpíšeme. Stačí presadiť, aby v nej bolo zakotvené, že vydavateľstvo sa zaväzuje uvádzať vo všetkých materiáloch propagujúcich dielo meno prekladateľa, tak ako to odporúča aj hexalóg Európskej rady asociácií literárnych prekladateľov. Mnohým z nás sa to už darí. Skúsite to aj vy?

Autor: o.z. DoSlov16

Ako nás citovať: , o.z. DoSlov. 2019. Viditeľnosť prekladateľov. In DoSlov [online]. Dostupné na: https://www.doslov.sk/viditelnost-prekladatelov/ [cit. (uviesť dátum citovania)]

Páči sa vám, čo robíme?

Podporte nás!


Pozrite sa späť na

Informácie pre prekladateľov